(Ne)uplatnenie mladých ľudí?

Autor: Andrea Bialoňová | 27.4.2014 o 20:24 | (upravené 28.4.2014 o 18:45) Karma článku: 7,89 | Prečítané:  572x

Ako väčšina študentov, ktorých štúdium na vysokej škole čochvíľa skončí,  aj môj zrak čoraz častejšie pri listovaní novín zabieha k rubrike ponuka práce resp. voľné pracovné miesta a zamýšľam sa  nad tým, čo so mnou bude, keď skončím vysokú a získam titul. Podarí sa mi hneď po skončení školy zamestnať? Budem spokojná s ponúkaným pracovným miestom a platom? Budem musieť za prácou dochádzať či sa kvôli nej presťahovať? Alebo sa aj ja stanem len ďalšou položkou v zozname čakateľov  na voľne pracovné miesto, a na určitý čas sa tak budem musieť vzdať myšlienky na svoje vysnívané povolanie?

 Zdroj: SHUTTERSTOCK , ARCHIV

 

Tieto otázky netrápia asi len mňa, ale sú každoročne nočnou morou pre mnoho končiacich študentov či už stredných alebo vysokých škôl. Väčšina z nás sa pri výbere svojho štúdia riadi tým, že chce po skončení danej školy získať čo najlepšiu pracovnú pozíciu a primerané finančné ohodnotenie. Avšak realita býva často pravým opakom našich očakávaní a tak sa zvyšuje i počet absolventov, ktorí neuspeli pri hľadaní svojho povolania.

Veľký problém pre absolventov uchádzajúcich sa o zamestnanie predstavuje  požadovaná prax v danej oblasti, ktorú študenti vo všeobecnosti získavajú len veľmi ťažko. Ak aj vykonajú prax počas štúdia na škole, zvyčajne nespĺňa rozsah požadovaný zamestnávateľom (štandardné požiadavky na prax v obore sa pohybujú v priemere okolo 2 rokov), absolventské praxe sú v štandardnej dĺžke 10 - 14 pracovných dní. Vo väčšine prípadov si žiaci hľadajú firmu, kde svoju prax vykonajú sami (nakoľko je organizačné zabezpečenie zo strany škôl minimálne) a ak sa aj im podarí dostať sa na prax, prichádza sklamanie v podobe povinností, ktoré s praktickými skúsenosťami získanými počas praxe nemajú nič spoločného. Študent sa tak často stáva „dievčaťom pre všetko", čo znamená, že varí kávu, kopíruje dokumenty, triedi poštu a na reálnu prácu, ktorú by v budúcnosti mohol vykonávať sa „len prizerá". Teda nemá poriadnu možnosť vyskúšať si ako možno využiť nadobudnuté teoretické poznatky počas štúdia pri práci a nenačerpá dostatok priamych praktických skúseností potrebných pre svoje uplatnenie na trhu práce. Častým prípadom je aj situácia kedy študent dostane od zamestnávateľa potvrdenie o absolvovaní praxe a viac sa vo firme neukáže. Ako „šafránu" sú známe situácie, kedy študent prax absolvuje v danej firme a reálne je aj zapojený aj do procesu výroby resp. sa priamo zúčastňuje na tvorbe poskytovaných služieb a tovarov. Získava tak množstvo cenných skúseností, ktoré môže následne využiť pri svojej práci a malé plus pri otázke zamestnávateľa ohľadne absolvovanej praxe.

Druhú stranu tohto problému predstavujú žiaci, pre ktorých informácia o vykonaní praxe často predstavuje obchádzanie viacerých firiem, kde sa stretávajú s odmietavým postojom a svoje uplatnenie na trhu práce po takejto skúsenosti nevidia práve v „ružových farbách". Viacerí žiaci preto (či už zámerne alebo nezámerne) radšej využijú možnosť vybaviť si potvrdenie o absolvovaní praxe a čas, ktorý mali stráviť na praxi strávia iným spôsobom. Aj keď je žiak snaživý a  prax chce vykonať, pre zamestnávateľa predstavuje v mnohých prípadoch iba „neskúseného nováčika", na ktorého treba dávať pozor, aby niečo nepokazil a je pre neho len zbytočnou stratou času, keďže nemá z jeho práce žiaden osoh.

Väčšiu šancu na absolvovanie praxe a kvalitnú spoluprácu škôl s budúcimi zamestnávateľmi majú práve študenti stredných odborných škôl (najmä technické odbory), horšie  sú na tom študenti gymnázií či vysokoškoláci. Tí sú pri hľadaní a vykonaní odbornej praxe často bezradní. Najväčší záujem zamestnávatelia predstavujú o absolventov, ktorí vyštudovali fakulty zamerané na informatiku, málo atraktívne sú pre zamestnávateľov odbory ako pedagogika, teológia, ale i mnohokrát preferované právo. Podľa prieskumu internetového portálu www.profesia.sk týkajúceho sa uplatnenia absolventov po úspešnom skončení štúdia, majú najväčšiu šancu na pracovnú pozíciu najmä informatici a ekonómovia.

Z množstva dostupných informácií týkajúcich sa absolventskej praxe i zamestnanosti absolventov hneď po ukončení štúdia vyplýva, že vo väčšine prípadov chýba spolupráca škôl s potencionálnymi zamestnávateľmi, a ak aj nejaká už existuje, treba ju neustále zlepšovať, aby mali študenti šancu využiť získanú teóriu a získať tak praktické skúsenosti, ktoré pre nich znamenajú veľké plus pri hľadaní zamestnania. Zamestnávatelia tak získajú vyškolených pracovníkov z radov študentov, ktorí by po skončení štúdia dokonale ovládali daný odbor, poznali prostredie podniku, mali praktické skúsenosti a stali sa tak súčasťou pracovného kolektívu danej firmy, napr. motivačné štipendiá pre žiakov stredných a vysokých škôl od automobilky Kia. Je to však len jeden z mála prípadov vzájomnej spolupráce podniku a školy, kedy si zamestnávateľ poskytnutím praxe a motiváciou zabezpečuje novú pracovnú silu do svojho podniku a žiaci tým získavajú potrebné praktické skúsenosti. Taktiež sa nemusia strachovať o svoju budúcnosť, keďže zamestnávateľ im garantuje pracovné miesto hneď po skončení školy.  Zamestnávateľ by pri vzájomnej spolupráci so školami ušetril i na vstupných školeniach resp. zaúčaní pracovníkov (tie študent absolvuje počas praxe), ktoré zvyčajne vykonáva pri obsadzovaní pracovného miesta z radu uchádzačov o zamestnanie. Zároveň by prax bola vykonávaná v dlhšom časovom období, čo pre študentov znamená možnosť získať čo najviac praktických skúsenosti, pretože za obdobie 10  - 14 dní (priemerná dĺžka praxe) nestihne prísť do kontaktu s možnými situáciami, ktoré pri bežnej práci môžu nastať.

Keď si porovnáme náš systém vysokého školstva s anglosaským zistíme, že rovnako ako aj u nás majú štúdium rozdelené na tri stupne (Bc, Mgr, PhD). Aby žiak úspešne absolvoval vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, teda titul Mgr. alebo Ing., je potrebné, aby absolvoval bakalárske štúdium. Počas neho sa študent získa teoretické poznatky, naučí sa im  porozumieť a aplikovať ich do praxe (zvyčajne 2 roky), zároveň absolvuje i praktickú výučbu v rozsahu 1  - 1,5 roka u potencionálneho zamestnávateľa. V mnohých prípadoch sa študenti bez praxe na magisterský stupeň štúdia ani nedostanú. Pri komparácií teda zisťujeme, že práve prax a praktické zručnosti sú to, čo najviac požadujú zamestnávatelia od čerstvých absolventov vysokých škôl. Avšak náš systém školstva nie je natoľko podobný tomu anglosaskému, a preto možno bádať veľké nezrovnalosti a chýbajúce praktické skúsenosti pri uplatnení absolventov na trhu práce.

Situácia, v ktorej sa momentálne systém školstva na našom území nachádza je alarmujúca. Nie je naklonená ani súčasným študentom ani absolventom vysokých škôl, ktorých každoročne na úradoch práce pribúda. Otázkou na mieste je v tomto prípade spýtať sa: Kedy už konečne nastane zmena? Až vtedy keď  väčšina našich absolventov odíde za lepšími podmienkami a pracovnými ponukami do zahraničia? Dokedy naše školy budú produkovať množstvo vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí budú mať problém nájsť pre seba vhodné uplatnenie na trhu práce? Isté však je, že aj napriek snahám zlepšiť tento stav, stále to nepostačuje na to, aby sme sa mohli rovnať študentom zo zahraničia, možno až na zopár „svetlých výnimiek".

 

Zdroje:

http://www.profesia.sk/cms/newsletter/maj-2010/zostavili-sme-rebricek-najziadanejsich-absolventov/42599

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?